Zemepisná poloha
Island je krajina, ktorá sa rozkladá na ostrove v blízkosti severného polárneho kruhu. Zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán a z juhu Atlantický oceán.
Členenie
Island má rôznorodý povrch a pomerne členité pobrežie. Prírodné podmienky sú dané sopečnou činnosťou. Je to neskrotná príroda, ktorá je tvorená ľadovcami, sopkami, gejzírmi a inými zvláštnosťami. Najvyššia sopka sa týči do výšky 2.119 metrov.
Rozloha
103.000 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov
268 tis. obyvateľov
Zloženie obyvateľstva
Island obývajú Islanďania, iba nevýznamné percentá tvoria prisťahovalci zo Škandinávie. Prevažná časť obyvateľstva sa hlási k protestantom.
Hlavné mesto
Hlavné mesto Islandu je Reykjavík.
Mena
ISK - islandská koruna
História
Island má históriu zviazanú s krajinami škandinávskeho polostrova. Prvými obyvateľmi boli podľa prameňov Íri, neskôr sa na ostrov priplavili Vikingovia. Postupne ovládli Island Nóri a Dáni. Po rozšírení dánskeho monopolného vplyvu na konci 14. storočia sa Island vyvíjal len veľmi pomaly a ekonomika upadala. Situácia sa zmenila až v 20. storočí, kedy sa Island stal nezávislou krajinou a hospodársky sa vzmáhal vďaka rybolovu. Dnes sa Island zaraďuje medzi turisticky atraktívne destinácie, čo je dané nezvyčajnou prírodou. Lákadlom sú vodopády, gejzíry, termálne pramene a neuveriteľne mäkký zelený porast lišajníkov a machov.
Víza
Nie sú potrebné.
Očkovanie
Nie je potrebné.
Bezpečnosť
Island patrí medzi bezpečné krajiny z pohľadu kriminality. Nebezpečné sú tu však prírodné podmienky, ktoré na na druhej strane zvyšujú atraktivitu Islandu.
Zdravotníctvo
Zdravotníctvo je na veľmi vysokej úrovni. Lekárska starostlivosť je prístupná za symbolické ceny.
Turistická sezóna
Napriek rozmarom počasia je Island navštevovaný počas celého roka, ale hlavná sezóna je v lete. Obľúbené je aj jarné a jesenné lyžovanie. Island vyhľadávajú aj obchodníci, ktorí tu radi organizujú obchodné rokovania, či konferencie. Turisticky prístupný je Island približne do polovice augusta. Na jeseň sa turistická sezóna a tým aj prístupnosť mnohých atrakcií prakticky končí.
Obchody, banky, zmenárne
Island je rozvinutou krajinou, s dobre zásobenými obchodmi. Najnižšie ceny sú v januári a februári, kedy sú výhodné výpredaje. Tradičným suvenírom z Islandu sú ručne štrikované svetre. Výmenu valút je vhodné realizovať v bankách alebo v zmenárňach.
Jazyk
Úradným jazykom je islandský jazyk.
Počasie a podnebie
Klimatické podmienky sú výrazne ovplyvnené Golfským prúdom. Práve vďaka nemu sú zimy na Islande prakticky iba mierne, pričom teploty sa pohybujú okolo nuly. Letá sú však pomerne chladné.
Rozdiel teplôt medzi letom a zimou je minimálny. Napríklad v hlavnom meste Reykjavík sa priemerná teplota vzduchu v januári pohybuje okolo nula a v júli okolo 11 stupňov Celzia. Ročné zrážky tu dosahujú 850 mm. Dva až dva a pol krát vyššie zrážky sú na juhu ostrova.
Vzhľadom na rôznorodosť počasia má islandský jazyk asi 10 výrazov pre sneh a 10 pre vietor.
Pamiatky a atrakcie
Aj tento rok sa na islande pre turistov odohráva sopečné divadlo. Nevýhodou je slabá viditeľnosť. Za všetko môže vulkán Grímsvötn na severozápade ľadovca Vatnajökull. Pri tomto type vulkánu je okrem popola problematický aj ľad, ktorý sa pri erupcii roztopí a spôsobí záplavy. V prípade, že ste na Islande ako turista, nahláste svoj prípadný pobyt alebo miesto výletu, obzvlášť pri dlhších túrach po krajine, aby vás mohli evakuačné centrá a príslušné úrady informovať o nebezpečenstve a vydaných pokynoch. Tieto správy sa väčšinou podávajú prostredníctvom mobilov.
Jedna z najväčších atrakcií Islandu je sopka pod ľadovcom Eyjafjallajökull. Jej atypickosť spočíva v tom, že erupcia nastala pod ľadovcom a preto výbuch vymršťoval do ovzdušia mračná sopečného prachu a dymu. Sopečný popol je v takomto prípade dôsledkom prudkého ochladenia lávy vodou.
Sopka Eyjafjallajökull aj v minulosti narobila značné problémy. Pri poslednom známom výbuchu v roku 1821 erupcia trvala dva roky. V súčasnosti sa prebrala sopka k životu 20. marca 2010. Po tomto výbuchu nasledoval ďalší v polovici apríla. Ten už však spôsobuje nielen záplavy a škody islandským farmárom, ale narušil leteckú dopravu takmer v celej Európe. Vzdušný priestor mnohých krajín bol uzatvorený. Situáciu monitorujú meteorológovia, seizmológovia a takmer všetci, komu sopka spôsobuje škody. Mnohí cestujúci a pasažieri uviazli na letiskách.
Island je krajinou mnohých sopiek a preto sa vynára otázka, či sa ozvú aj vulkány Katla a Hekla. V minulosti po výbuchu Eyjafjallajökull (vulkán leží 120 km východne od hlavného mesta Reykjavík) spravidla nasledovali aj erupcie týchto susedných sopiek. Sopka Katla se nachádza v oblasti ľadovca Myrdalsjökull a patrí medzi obrie vulkány.
Taktiež mohutný výbuch sopky Laki z roku 1783 spôsobil značné škody. Sopka vtedy vyhubila takmer štrtinu obyvateľov Islandu. V dôsledku výbuchu sa zmenilo počasie počas nasledujúcich rokov. V roku 1783 leto prakticky neprišlo. Celkové priemerné teploty poklesli. Mnohí označujú výbuch sopky Laki za klimatickú katastrofu a následné roky neúrody a hladomoru za jej dôsledok. Preto sa nemožno čudovať, že obavy z dlhotrvajúcej alebo mohutnej erupcie sopiek sú opodstatnené.
Kempy na Islande. Island pre turistov so spacákom a ruksakom ponúka kempy, ktoré umožnia prežiť aj v studených či dokonca mrazivých dňoch. Medzi vyhľadávané kempy na západe Islandu patria: Hvammstangi, Húsavík, Reykjavík a Tjaldsvaeid Alex vid Keflavíkurflugvöll pri Keflavíku. Na východe sú to Hveragerdi, Kópasker, Ördfi, Seydisfjördur, Selfoss, Hella, Höfn. Na severozápade Tjaldsvaeid Hólmavík. Pri kempovaní mimo kempingov je potrebné povolenie majiteľa pozemku.