Maťka Magulová po svete cestuje s manželom a malým synom. Skúsenosti a zážitky z ciest zdieľa na svojom blogu a Instagrame. Nájdete u nej tipy na konkrétne destinácie, ušetrenie peniažkov na cestách a najmä sa dozviete množstvo informácií o spokojnom cestovaní s deťmi. Maťka je autorkou niekoľkých eBookov (elektronických knižiek), niektoré z nich si dokonca na jej stránke môžete stiahnuť zdarma. Rozprávali sme sa o téme, ktorá zaujíma mnohé mladé rodinky najmä v lete - o cestovaní s deťmi.
Cestujete po svete aj s malým Maťkom. Veľa ľudí má z toho strach, takže aké je to, cestovať s naozaj malým dieťatkom?
Kto rád cestuje a láka ho niekam ísť, nech dieťa neberie ako prekážku. Ak je dieťa samozrejme zdravé. Deťom je najlepšie tam, kde sú ich rodičia, neriešia, či je to v Dolnej Súči, alebo v New Yorku, či na pláži na Maledivách. Režim môžete mať veľmi podobný ako doma, no okrem tých bežných rodičovských poviností aj vidíte, zažívate a ochutnávate nové veci a tieto zážitky vám už nikto nevezme. Deti sú veľmi prispôsobivé a často zmeny prostredia znášajú lepšie ako dospelí. Ak sa bojíte ísť mimo Slovenska, treba si uvedomiť, že všade žijú deti, ľudia ochotní poradiť a pomôcť a lekári, za ktorými sa dá v prípade potreby ísť. Zbytočne sa zamýšľať nad možnými komplikáciami nemá význam, strach rodičov zbytočne brzdí a ukracuje o mnohé krásne chvíle, čo by mohli zažiť. Samozrejme dovolenky už nie sú také ako bez detí, už to nie je o oddychu a nočnej zábave. Ale na to sme si už zvykli narodením našich najväčších pokladov. :) Takže je len na vás, či sa radšej budete hrať s dieťaťom na pieskovisu pri paneláku alebo na pláži pri mori. Či ho budete kočíkovať po uliciach svojho mesta alebo v centre Londýna. Či si spravíte piknik v miestnom parku alebo medzi miliónmi tulipánov v Keukenhofe v Amsterdame. Na ktorú z týchto možností by ste spomínali viac? :)
Ako to vlastne celé začalo? Cestovala si veľa aj bez dieťatka?
Áno, cestovali sme s manželom rovnako veľa aj predtým, narodenie dieťaťa nás v cestovaní veľmi neobmedzilo. Čo sa týka voľby destinácií, s malým dieťaťom sme si užili ako veľkomestá, tak aj pláže, Európu, exotiku, vzdialené krajiny, výletnú loď, či výlety vlakom. Zmenou je, že sme poriadne zvoľnili tempo pri poznávačkách, menej oddychujeme na plážach a po nociach sa už netúlame mestami.
V akom veku bol Maťko na prvej dovolenke a kde to bolo?
Prvý krát sme šli mimo domu 3 hodiny autom do Viedne a v rámci Slovenska na pobyt do Krompách, keď mal 3 mesiace. Keď mal čerstvých 5 mesiacov, išli sme letecky do Amsterdamu na 5 nocí, prešli si mesto, skanzen veterných mlynov, pod ktorými sa plazil a fotil s veselými Japoncami, aj prenádherný tulipánový park Keukenhof.
Kde všade ste už s drobcom boli a kam sa najbližšie chystáte?
Malý cestovateľ s nami cestoval napríklad do Amsterdamu, Bosny a Hercegoviny, na Maledivy, do Moskvy, plavil sa na výletnej lodi z Dubaja do Ománu, na výletnej lodi po 4 Kanárskych ostrovoch a na Madeiru, letel do USA, na Ibizu, do Grécka, Rumunska, Londýna a viackrát išiel autom a vlakom do okolitých štátov. Najbližšie plánujeme krátku dovolenku s kamarátkou a jej dcérkou, len my dve a naše 2 detičky. Asi zvolíme Turecko alebo Cyprus, aby tam bolo aj koncom septembra teplo na kúpanie. Začiatkom októbra nás čaká Barcelona a jej okolie na týždeň, manžel tam ide na preteky Spartan, tak to spojíme s výletom.
Ako zvláda cestovanie? Je niečo, čo dokonca zvláda lepšie ako vy?
On cestuje úplne bez problémov, akurát ja si už v lietadle toľko nepospím. :) Kedysi som skoro všetky lety s radosťou prespala, teraz sa hráme, jeme, prípadne teraz, keď je väčší, pozerá rozprávky na tablete a ja zatiaľ čítam knihu. Dlhé lety cez noc vždy prespal, rovnako keď letíme počas jeho denného spánku, rád si pospí v nosiči. Nosič je celkovo skvelá pomôcka na cestách s malým dieťaťom, dá sa s ním ísť do akéhokoľvek terénu a dieťa si pospí (v našom prípade sa aj naje) kedy potrebuje. A je v ňom veľmi pokojný, pretože cíti mamičku. Cesty autom boli viac-menej bez problémov, nechodili sme na 8 a viac hodinové cesty, radšej sme šli letecky, čo trvá v rámci Európy väčšinou cca 2 hodiny. 2 -4 hodinové cesty autom z väčšej časti prespal, keď sme cestu načasovali na denný spánok. Teraz sa už veľa rozprávame, hráme a pozerá rozprávky viac ako bežne. Pri nich vydrží aj naozaj dlhú cestu. Často sa nám stalo, že bol pred cestou trošku nachladnutý (klasické detské soplíky bez teploty alebo trocha kašeľ), už na letisku bol veselší ako doma a príchodom do cudzej krajiny bol zdravý ako rybička, všetky neduhy zmizli ako šibnutím čarovného prútika. Viacerí cestovatelia si chvália hlavne počas zimy prechod do tepla, kedy deťom zmiznú nekonečné soplíky.
Veľa ľudí má strach z cestovania s deťmi najmä kvôli bezpečnosti, zdraviu, pohodliu či exotickému prostrediu. Sú takéto obavy opodstatnené? Mala si takéto obavy aj ty?
Ja vôbec. Ale ja asi nepatrím medzi rodičov, čo sa celkovo zbytočne stresujú. Nikdy som sa nestresovala pred cestou, kdekoľvek sme išli, takže bolo pre mňa prirodzené začleniť dieťa do nášho spôsobu života, vrátane cestovania. Samozrejme sa nevyberieme do vyslovene nebezpečnej krajiny, no bežné krajiny, kde na každom rohu stretnete ľudí z celého sveta mi prídu úplne ok. Neváhala by som pri cestovaní do USA, Karibiku, Thajska, na Maledivy, Seychelly, do Singapuru, na Zanzibar, do Austrálie, na Nový Zéland, či kdekoľvek do Európy. To je len zlomok toho, kam ľudia s deťmi bežne cestujú. Rešpekt mám pred mnohými africkými krajinami, ktoré nie sú príliš turisticky populárne. Pri ceste na Maledivy sme cestovali aj s bábätkom v perinke, ľudia z USA sú zvyknutí lietať už od pár týždňov a berú to rovnako ako autobusovú prepravu (ktorá je naviac oveľa nebezpečnejšia ako letecká). Celkovo si všimnite pri leteckej doprave koľko veľa detí cestuje. Všetko je to skôr o rodičoch, generácia našich rodičov nebola zvyknutá lietať a cestovať po svete (okrem blízkych krajín), našou generáciou sa to už mení. Nie je to však stále také bežné ako u iných národov. Treba dbať čo najviac na hygienu, používať v krajinách s komármi repelenty aj u detí, chrániť ich pred slnkom a dehydratáciou, ak ste v teple. Zobrať si z domu lekárničku so základnými vecami. Keď budete mať zdravotné komplikácie, budete ich riešiť rovnako ako doma. Lekári sú všade, môžete skontaktovať svoju poisťovňu, či vám zabezpečí lekára alebo zájdite do najbližšej nemocnice - stačí povedať taxikárovi, alebo si zistiť adresu na recepcii hotela/u domácich, či cez Google.
Myslíš si, že cestovanie deťom niečo dáva? Že má pre ne pridanú hodnotu aj vo veku, kedy si pamiatky alebo pláže ešte nebudú pamätať?
Na toto by som odpovedala asi takto - cestovanie s malými deťmi je samozrejme zážitkom skôr pre rodičov. My sa tešíme z nových krajín, jedál, zážitkov a hlavne z chvíľ s našimi deťmi v novom prostredí. Fotky sú oveľa krajšie, ako tie naaranžované z ateliéru. Sme uvoľnenejší, máme viac času, lepšiu náladu, menej povinností a menej sa stresujeme ako doma. A to je to, čo sa páči aj našim deťom. Úsmev, dobrá nálada, pohoda, to všetko deti vnímajú a tešia sa z toho. Môžeme sa deťom naplno venovať celý deň bez toho, aby sme riešili bežné povinnosti ako varenie, upratovanie, prácu. A to je tiež veľké plus pre deti. Čo sa týka pamäte, asi od roka a pol si z každého nášho väčšieho výletu drobec niečo zapamätal - že sme boli v USA u známych, s čím sa tam hral, že bol vtedy aj v New Yorku, veľmi často spomína, ako sa plavil v 2 rokoch v ponorke a videl aj potápača a raje, či ako sme leteli do Grécka s tatinkom na preteky. Do dospelosti si to určite nezapamätá, no spoločné chvíle a zážitky na cestách si aspoň my budeme pamätať a aj prostredníctvom fotiek osviežovať stále.
Má Maťko kvôli častému cestovaniu nejaké špeciálne očkovanie?
Nemá. Zatiaľ nebolo treba. Do Európy a väčšiny obľúbených destinácií vo svete nič špeciálne okrem povinných očkovaní netreba.
Ako zvládate cesty lietadlom? Máš nejaké špeciálne tipy ako dieťatko zabaviť počas cesty?
Všetky lety sme zvládli bez problémov. Keď bol drobec malý, tak to bolo hlavne vďaka nosiču a dojčeniu. Neskôr som už myslela na nové hračky, zábavky, jedlo a maškrty. Menšie deti pri dlhších letoch čo - to pospia, stačí ich ponosiť po lietadle na striedačku s partnerom, zahrajú sa na vašich kolenách, či voľných sedadlách. Poslúžia tie najobyčajnejšie zábavky ako balónik, ktorý trocha nafúkate a môžu sa s ním hrať, špagátik, gumička a iné. S vekom sa paleta hračiek rozširuje a zabaviť ich je čoraz jednoduchšie. Teraz, keď má 2,5 roka, už je to vyslovene radosť cestovať. Vždy vezmem novú hračku a omaľovánky, takže sa dlho zabaví s nimi, potom pozerá rozprávky na tablete, pospí si, prejde sa uličkou, dlho sa zabaví jedením. Napríklad také jablko je vďačné jedlo, pretože ho dlho chrúme. Keď nevie čo so sebou, aj si poskáče po sedadle a lozí nám po hlave, niekedy si aj čosi povykrikuje. Treba s tým počítať a nestresovať sa zbytočne. Každý ráta s tým, že deti môžu v lietadle plakať, takže ak ste šťastlivci s plačúcim malým cestovateľom, nuž, nejako to pretrpte a uvidíte, že po prílete budete mať v kočíku anjelika. :)
Čo by si poradila rodičom, ktorí majú obavy cestovať s malými ratolesťami?
Ak chcete cestovať, cestujte. Neriešte dopredu, čo všetko sa môže stať. Rovnako sa všeličo môže stať aj doma a nezamýšľate sa nad, keď vyjdete z domu. Ak však máte veľký stres z cesty a novej krajiny, tak si cestovanie zvážte, keďže stres rodiča vplýva aj na dieťa a práve kvôli tomu sa nakoniec môžu vaše obavy z plačúceho, či chorého dieťaťa potvrdiť. :) Šťastná mama (rodič) = šťastné dieťa.
Ak vás Maťka zaujala, tu sú všetky zaujímavé linky:
