Zemepisná poloha
Japonsko (Nippon) leží východne od ázijského kontinentu na japonských ostrovoch. Pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán. Medzi najznámejšie japonské ostrovy patria: Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku ako aj súostrovie Rjúkjú.
Členenie
Vzhľadom na vysoký počet ostrovov (približne 6 tisíc) sa Japonsko zaraďuje medzi krajiny, ktorých členenie je dosť výrazné. Podobne sa na členitosť dá pozerať pri posudzovaní povrchu krajiny. Hornatý ráz väčšiny ostrovov a sopečná činnosť vytvárajú ťažké prírodné podmienky. Japonci si však svoje pohoria veľmi vážia a niektoré z vrchov považujú za posvätné. Medzi ne sa radí najznámejšia hora Japonska - Fudži.
Rozloha
377.815 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov
125 mil. obyvateľov
Zloženie obyvateľstva
Prevažnú časť obyvateľstva tvoria Japonci. Len zanedbateľné percento predstavujú Kórejci. Náboženská príslušnosť je tu rôznorodá. Približne 40 percentný podiel majú šintoisti i budhisti. Ku kresťanstvu sa hlásia iba 4 percentá obyvateľstva. Zvyšok tvoria ostatné náboženstvá.
Hlavné mesto
Hlavné mesto Japonska je Tokio (Tokyo)
Mena
JPY - japonský jen
História
História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militatné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote. Dnes je Japonsko úplne inou krajinou, než akú možno vidieť vo filmoch zo začiatku 20. storočia.
Víza
Nie sú potrebné.
Očkovanie
Potrebu očkovania konzultujte so svojím lekárom.
Vzdialenosť
letecky cca 13 hodín
Bezpečnosť
Japonsko patrí medzi najhustejšie obývané krajiny na svete. V mestách, kde žije takmer 80 % populácie sa teda nedá zabezpečiť úplná bezpečnosť. Na druhej strane sa v Japonsku len máloktorý turista sťažuje na pouličné krádeže, pretože úcta k cudzincom patrí k cnostiam Japoncov.
Zdravotníctvo
Zdravotníctvo je na vysokej úrovni. Japonsko patrí medzi krajiny s najväščou dĺžkou života. Ošetrenie však môže turistu stáť pomerne slušné peniaze, preto doporučujeme zabezpečiť si poistenie ešte pred cestou.
Turistická sezóna
Japonsko má na severe úplne iné podnebie než na juhu krajiny. To je dané rozdielnou zemepisnou šírkou. Všeobecne však platí, že jún - júl nie sú najlepšie mesiace na návštevu Japonska, pretože v tom čase postihujú veľkú časť územia prudké dažde. Podobne nevhodné podmienky vytvárajú aj tajfúny v polovici augusta. Japonsko často postihujú zemetrasenia, zatiaľ však ich však nie je možné predpovedať včas.
Obchody, banky, zmenárne
Obchodná sieť a bankový sektor sú vynikajúco rozvinuté po celej krajine.
Jazyk
Úradným jazykom je japončina. Dnes sa dá s mladšou generáciou ľahko dorozumieť anglicky. Na uliciach však málokedy nájdete nápisy v angličtine.
Počasie a podnebie
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie.
Japonsko postihlo v marci 2011 mimoriadne silné zemetrasenie a 10 metrové vlny cunami (tsunami). Z tohto dôvodu bola obrovská časť východného pobrežia ostrova Honšú zničená a takmer zrovnaná so zemou. Okrem toho boli poškodené atómové elektrárne vo Fukushime a Onagawe, pretrhla sa priehrada a explodovala rafinéria. Medzi najviac postihnuté mestá patria: Sendai, Ishinomaki, Ofunate, Kesennuma, Minamisanriko, Rikuzentakata, Otsuchi, Toyoma. Vzhľadom k mimoriadnému rozsahu škôd a humanitárnej katastrofe je vhodné zvážiť konkrétne miesto návštevy v Japonsku a sledovať informácie Ministerstva zahraničných vecí.
Slovenskí občania môžu v prípade potreby kontaktovať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu na telefónnom čísle: +81-3-3451 2200 alebo na pohotovostnom čísle +81-909 847 2000 , +81-909 976 2000.
Tiež je možné kontaktovať aj Stredisko MZV SR pre pomoc a služby občanom na tel čísle +421 2 5978 5978.
