Oceány sa rozkladajú takmer na troch štrvrtinách povrchu zeme. Podľa vedeckých meraní to predstavuje asi 71 percent celkového povrchu. Ľudia väčšinou registrujú štyri oceány, a to: Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán a Severný ľadový oceán. Geografia však pozná aj piaty, ktorým je Južný oceán.
Pozrime sa na oceány od severu na juh.
Poloha: Severný ľadový oceán sa rozkladá v oblasti severného pólu. Obklopujú ho Ázia, Európa, Grónsko a Severná Amerika.
Zaujímavosti: Severný ľadový oceán je našincovi dosť známy, keďže sme obyvateľmi severnej pologule a viacerí určite obdivovali dobyvateľov severného pólu. Málokto vie, že je najmenší zo svetových oceánov.
Väčšina severného ľadového oceánu leží za severným polárnym kruhom. Medzi jeho moria patria plytké moria Barentsovo more a Karské more pri Novej Zemi. Barentsove more je unikátne tým, že nezamŕza ani v zime. To využíva jeden z najsevernejších prístavov zeme, Murmansk. Ďalej k plytkým moriam patrí more Laptevovcov a Východosibírske more pri pobreží Ázie, Čukotské more, ktoré od Beringovho mora patriaceho k Tichému oceánu oddeľuje Beringov prieliv. K hlbokým moriam patria Beaufortovo more, Baffinovo more pri Kanade a Grónske more pri Grónsku.
Poloha: Atlantický oceán sa rozprestiera medzi brehmi Severnej a Južnej Ameriky na jednej strane a Európy a Afriky na druhej strane.
Zaujímavosti: Atlantický oceán mnohí považujú za "mláku", ktorá oddeľuje starý a nový svet. Mnohí ho vnímajú ako miesto, kadiaľ prúdi Golfský prúd. Ďalší zasa ako miesto vzniku hurikánov, ktoré sa rútia na Strednú Ameriku.
Okolité moria: Keďže Atlantický oceán zaberá poriadne veľkú časť zemského povrchu, patrí mu aj mnoho morí. Medzi nám známe moria patria najmä Nórske more, Severné more a Baltské more. Nórske more (pri brehoch Nórska) je z nich najhlbšie. Hoci sa rozprestiera na hranici severného polárneho kruhu, jeho voda nezamŕza vďaka teplému Severoatlantickému prúdu. Baltské a Severné more patria medzi plytšie moria. Ich maximálna hĺbka je iba niekoľko sto metrov. Baltské more v zime pri brehoch Švédska, Fínska a Estónska zamŕza.
Atlantik sa rozprestiera aj pri brehoch Západnej a Južnej Európy. Je zaujímavé, že pobrežné vody nenazvali ľudia moriami, ale ponechali Atlantiku jeho označenie. Výnimkou je Keltské more, obmývajúce Spojené Kráľovstvo. Východný Atlantik má dva mimoriadne známe prielivy. Jedným z nich je Lamanšský prieliv, ktorý leží medzi Spojeným Kráľovstvom (Anglickom) a Francúzskom. Lamanšský prieliv je možné prekonať nielen leteckou, či lodnou dopravou, ale aj podmorským tunelom. Druhým známym prielivom je Gibraltársky prieliv.
Možno mnohí dovolenkári odpočívajúci pri Stredozemnom mori ani netušia, že Stredozemné more a Čierne more sú súčasťou Atlantiku. V Stredomorí sa nachádzajú tieto moria: Alboránske more, Ligúrske more, Tyrrhenské more, Jadranské more, Iónske more, Egejské more (ktorého súčasťou sú Trácke more, Myrtské more, Krétske more). Východne od Egejského mora (pri Grécku) sa medzi Bosporom a Dardanelami rozprestiera Marmarské more. Bospor je vstupnou bránou do Čierneho mora, ktoré sa pri Kerčskom prielive dotýka Azovského mora. Hĺbka mora v Stredomorí sa pohybuje od niekoľkých metrov (pobrežie Čierneho mora pri Bulharsku, Jadranského mora pri Taliansku a Chorvátsku ako aj pobrežie Egejského mora pri Grécku) až po hlboké oblasti pri Valencii, či Sardínii a Sicílii až po mimoriadne hlboké miesta v Helénskej priekope.
Rozmanitosť Atlantického oceána možno dokresliť faktom, že k Atlantiku patria aj moria pri Strednej Amerike. Či už je to obľúbené a exotické Karibské more, Sargasové more pri obávanom Bermudskom trojuholníku alebo celý Mexický záliv. Najväčšie hĺbky týchto morí dosahujú aj viac než 7 kilometrov.
Medzi najznámejšie miesta sveta patrí Panamský prieplav, ktorý si ľudia často mýlia s prielivom. Prieliv je prirodzené spojenie morí, prieplav je umelé spojenie. Panamský prieplav spája od roku 1914 Atlantický oceán a Tichý oceán. Táto umelá cesta predstavuje pre moreplavcov skrátenie cesty, ktorá kedysi viedla okolo brehov Južnej Ameriky.
Centrálne a južné časti Atlantického oceána sú pre našinca pomerne neznáme. Na jednej strane sú to pobrežné oblasti Brazílie a na druhej strane celé západné pobrežie Afriky.
Pre znalcov zemepisných objavov ešte spomenieme Magalhaesov prieliv pri Ohňovej zemi a Drakov prieliv južne od Hornského mysu. K Atlantiku prináleží aj Scotijské more západne od Juhosandwičskej priekopy, ktorá má hĺbku až 8325 metrov.
Poloha: Indický oceán sa rozprestiera medzi Afrikou, Áziou a Austráliou.
Zaujímavosti: Indický oceán má silné prúdy, ktoré prinášajú silné monzúny.
Je pravdepodobné, že časť dovolenkárov, ktorí oddychujú v Egypte pre Červenom mori netuší, že Červené more patrí k Indickému oceánu. Aj keď dnes je Stredozemné more spojené s Červeným morom Suezským prieplavom, prirodzené spojenie tam do roku 1869 neexistovalo. K Indickému oceánu patrí aj Perzský a Ománsky záliv ako aj Arabské more.
Medzi cestovateľsky zaujímavé a stále veľmi atraktívne patria ostrovy medzi Mozambickým prielovom a Stredoindickým chrbátom. Sú to cestovateľské raje na zemi: Madagaskar, Komory, Seychely, Maurícius a Réunion.
Medzi pomerne známe oblasti patrí Bengálsky záliv východne od Indie a Srí Lanky. Pre niektorých dovolenkárov obľubujúcich exotiku Thajska aj Andamanské more. Bohužiaľ táto oblasť patrí medzi seizmicky aktívne územie, mnohým známe ako miesto tragického cunami (zunami) v decembri 2004. Navyše Sundská priekopa a Jávska priekopa lemujú sopečnú oblasť, ktorá predstavuje značné riziko nielen pre domáce obyvateľstvo, ale aj pre cestovateľov.
Poloha: Tichý oceán sa rozprestiera medzi Áziou, Austráliou na jednej strane a Severnou a Južnou Amerikou na druhej strane. Na severe sa dotýka Severného ľadového oceána, spája ho Beringov prieliv. Na západe susedí s Indickým oceánom, na juhu s Južným oceánom a na východe vďaka Panamskému prieplavu s Atlantikom.
Plocha: Tichý oceán je najväčší oceán sveta.
Maximálna hĺbka: 10920 metrov - Mariánska priekopa
Zaujímavosti: Tichý oceán zahŕňa studené moria pri Aljaške a pri Kamčatke, Beringovo more a Ochotské more. Beringovo more lemuje hlboká Aleutská priekopa. Pre znalcov morských hlbín je treba spomenúť aj Kurilskú a Japonskú priekopu, ktoré sa tiahnu severozápadným smerom. Na západ od brehov Japonska sa nachádza Japonské more, východne od Číny Žlté more a Východočínske more. Žlté more je známe svojou farbou ako aj nízkou hĺbkou. Žltá farba pochádza z piesku Žltej rieky, ktorá sa vlieva do mora. Z ďalších morí spomeňme aspoň Juhočínske a Filipínske more. Tichý oceán je miestom mnohých exotických ostrovov. Od Indonézie, cez Mikronéziu až po Polynéziu.
Medzi najzvláštnejšie ostrovy patria logicky tie, ktoré sú najďalej od ostatného územia. Takýmito raritami sú Galapágy, známe obrovskými korytnačkami a Veľkonočný ostrov so záhadnými sochami.
Z ďalších nemenej zaujímavých miest spomeňme napríklad Marshallove ostrovy a Havajské ostrovy. K moriam Tichého oceána patrí aj Melanézia a ďalšie moria. Bismarckovo more, Arafurské more a Koralové more.
Nakoniec treba spomenúť teplé Tasmanovo more pri pobreží Austrálie.
Poloha: Ako samotný názov napovedá, Južný oceán sa nachádza v oblasti Južného pólu, to znamená, že lemuje brehy Antarktídy.
Zaujímavosti: Keďže na Južnom póle panuje krutá zima, nikoho neprekvapí skutočnosť, že väčšinu Južného oceánu pokrýva takmer celý rok ľadová prikrývka v podobe ľadových krýh, tabúľ a vrchov. Moria sú tu pomenované podľa objaviteľov alebo lovcov. Napríklad Weddellovo more dostalo meno podľa lovca tuleňov. Rossovo more zase podľa námorného dôstojníka, ktorý zmapoval túto časť Južného oceána.
Toto je prehľad piatich svetových oceánov: Severný ľadový oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Tichý oceán a Južný oceán.
